Rozhovor s majorom IDF Elliotom Chodoffom
Autor: David Parsons, viceprezident a mluvčí ICEJ, 7. února 2022
Výročná konferencia pre pastorov a lídrov Envision 22 sa minulý týždeň odvážila vypraviť k severnej hranici Izraela s Libanonom, s cieľom viac sa oboznámiť s hrozbou Iránu a Hizballáhu pre Izrael a naliehavou potrebou ďalších protiraketových krytov pre komunity na severe Izraela. Živé vysielanie z kibucu Mizgav Am sme začali rozhovorom medzi Davidom Parsonsom, viceprezidentom a hlavným hovorcom ICEJ, a majorom IDF Elliotom Chodoffom, jedným z hlavných izraelských vojenských analytikov, ohľadom rastúcej hrozby Hizballáhu a Iránu voči Izraelu. Nižšie uvádzame časť ich rozhovoru.
David Parsons: Nachádzame sa na tomto úžasnom mieste, odkiaľ je vidieť majestátny vrch Hermon s jeho bielou snehovou prikrývkou. Toto je najsevernejšia časť Izraela, nádherné Hulské údolie, a hneď za nami sú libanonské kopce. Avšak práve tu, na tomto neuveriteľnom mieste, musíme hovoriť o vážnej téme, a síce o hrozbe pre severný Izrael, prichádzajúcej z Libanonu a Sýrie. Máme medzi nami jedného z najväčších izraelských expertov na vojenské a bezpečnostné hrozby, majora Elliota Chodoffa. Sme radi, že ste s nami. A keďže ste v zálohe, môžete hovoriť o čosi slobodnejšie.
Maj. Eliott Chodoff: Áno, o všetkom okrem utajovaných skutočností. (*oficiálne informácie, ktoré si v záujme národnej bezpečnosti vyžadujú ochranu pred neoprávneným zverejnením)
Parsons: V izraelskej armáde ste slúžil 35 rokov a napísal ste niekoľko výcvikových a operačných príručiek pre bojové jednotky a iné jednotky IDF. Momentálne ste v zálohe IDF pre severný front. To je veľmi dôležitá úloha. Dozvieme sa o Vás viac v priebehu rozhovoru, sme radi, že ste s nami.
Približne pred rokom vypracovala izraelská vláda štúdiu zaoberajúcu sa hrozbou na severnej hranici. Posledných 15 rokov sa pozornosť väčšinou sústredila na Hamas v pásme Gazy, na všetky tie rakety a štyri či päť raketových vojen na juhu Izraela. Tu na severe však bolo relatívne pokojne od druhej libanonskej vojny v roku 2006. Napriek tomu štúdia tvrdila, že na severnom fronte pravdepodobne bude horúco, pričom existuje obrovský nedostatok bezpečných civilných obranných krytov. Aká je tu teda situácia?
Maj. Chodoff: Situácia je taká, že Izrael nebol schopný držať krok s meniacou sa hrozbou. Keď vznikol štát, protiraketové kryty boli vo výstavbe štandardom. To však boli komunitné protiraketové kryty, pre skupiny ľudí, pre viacero rodín, nakoľko existovalo nebezpečenstvo leteckého útoku nepriateľa, ktorý mohol zaútočiť kdekoľvek v rámci krajiny. To nebola v skutočnosti tak veľká hrozba. Inými slovami, sirény oznamujúce letecký útok, zotrvanie v kryte pol hodiny, 45 minút, a potom by bolo po všetkom. V skutočnosti bolo veľmi, veľmi zriedkavé, aj počas vojen, aby sa niečo takéto naozaj udialo. Dnes s posunom hrozby smerom k raketám Hizballáhu, ktorá je oveľa väčšia ako čokoľvek, s čím sme sa stretli doteraz, určite väčšia ako Hamas, naraz čelíme situácii, akú sme zažili v roku 2006, keď boli postihnuté izraelské rodiny predovšetkým na severe. Tentoraz bude v oveľa väčšej miere danou hrozbou ovplyvnená celá krajina, ale najviac bezpochyby sever Izraela. Budeme musieť v krytoch zotrvávať, možno týždne – podobne ako v roku 2006. A náš civilný obranný systém jednoducho nestíha za realitou… Hovoríme tu o raketovom poplachu v rozsahu 15 sekúnd, 30 sekúnd, ktorý úplne mení časový limit potrebný na to, aby sa dostali do bezpečia. Najlepším riešením by bol kryt alebo tzv. bezpečná izba, opevnená izba v každom dome, alebo ako súčasť bytu. Ale väčšina starších domov a budov nebola postavená v takomto štandarde. Z hľadiska výstavby by bolo nato potrebné vynaložiť obrovské úsilie. Bolo by to tiež veľmi nákladné. Preto mnohé bývania na severe, rovnako aj môj dom, nemajú bezpečné izby. A to je to slabé miesto, to je realita, ktorej čelíme.
Parsons: Po vojne v Perzskom zálive v roku 1991, v rámci ktorej Irak Saddáma Husajna vypálil na Izrael taktické rakety Scud, Izrael zaviedol nové pravidlo, ktoré nariaďovalo v rámci každej novej rezidenčnej výstavby zároveň vybudovať aj kryt ako súčasť bývania. Týmto spôsobom sa výdavky na pasívnu protiraketovú obranu preniesli na verejnosť, správne?
Maj. Chodoff: Áno! A aj vtedy okolo toho bola veľká diskusia, na ktorej som sa čiastočne podieľal aj ja. Strach spojený so Saddámovými raketami súvisel s možnosťou použitia chemických zbraní z jeho strany, jedovatého plynu. Civilná obrana proti konvenčným zbraniam je veľmi odlišná od obrany proti chemickým zbraniam. Rozhodlo sa, že chemická hrozba je oveľa väčšia ako konvenčná. To bolo dôvodom, že väčšina ľudí mala nepriepustné miestnosti a ochranné masky. Neboli sme v krytoch ako takých, nakoľko sme sa pred chemickým útokom chránili inak. Dnes je, samozrejme, štandardom, že každý hlavný kryt má tiež filtre na chemické látky.
Parsons: Vieme, že Hamas sa v pásme Gazy naučil vyrábať vlastné rakety. Momentálne majú rakety, ktoré dokážu zasiahnuť Jeruzalem a Tel Aviv, a majú možno 20,000 alebo 30,000 rakiet. Ale Hizballáhu na severe bolo umožnené vybudovať oveľa, oveľa viac. Môžete nám tieto informácie doplniť?
Maj. Chodoff: Áno, dovoľte mi začať porovnaním. Môj odhad v roku 2006 bol, že Hizballáh začínal približne s 20,000 raketami. Izraelské letectvo si poradilo so značným množstvom z nich a predviedlo excelentný výkon. V konečnom dôsledku počas 5-týždňovej vojny dopadlo na Izrael približne 4000 rakiet. Takže zopakujem to číslo ešte raz – 4000 rakiet na severe Izraela počas piatich týždňov. Môj dnešný odhad je, že Hizballáh disponuje približne 250,000 raketami. Inými slovami, viac než desaťnásobkom toho, čo mali.
Parsons: Myslím, že OSN hovorí o minimálne 150,000 raketách, správne?
Maj. Chodoff: Správne! Tu je dôležité upozorniť na to, že oficiálne odhady budú vždy nízke… Ich plánom je vypáliť na Izrael 2,000 rakiet denne a pokryť celú oblasť… Hovoríme o tom, že za dva dni budeme čeliť počtu, ktorému sme čelili počas piatich týždňov v roku 2006. Dané množstvo však zároveň znamená, že systém Železnej kupoly – Iron dome (*mobilný systém protivzdušnej obrany), ktorý sám o sebe je zázračnou technológiou… tu nebude fungovať, pretože bude preťažený. Niektoré rakety zachytí, ale nejde tu o situáciu ako v pásme Gazy, kde Hamas vypáli, povedzme, desať – dvanásť rakiet do vzduchu naraz, systém Železnej kupoly ich dokáže preskúmať a zistiť, ktoré ohrozujú, a ktoré neohrozujú civilné oblasti, a následne ich zneškodniť. Ak by Hizballáh odpaľoval stovky rakiet naraz, systém Železnej kupoly bude jednoducho zaplavený. Takže otázka civilnej obrany sa stáva ešte kritickejšou. Navyše, v roku 2006 bol maximálny dosah zbraní Hizballáhu približne v línii Hadery, ktorá je južne od Haify. Dnes má Hizballáh rakety, ktoré môžu zasiahnuť ktorékoľvek mesto Izraela, okrem Eilatu. Inými slovami, dokážu pokryť celú krajinu, vrátane Tel Avivu a Beršeby.
Parsons: A môžu sedieť v Bejrúte a odpaľovať svoje rakety odtiaľ.
Maj. Chodoff: Presne tak! S väčším dosahom sa môžu premiestniť viac na sever, a zároveň zasiahnuť oblasti južnejšie než v roku 2006.
Parsons: To znamená, že 95% populácie Izraela je momentálne v nebezpečenstve zo strany Hizballáhu. A nejde len o odpaľovanie rakiet a sledovanie, kam dopadnú. Viaceré z týchto rakiet sú dnes riadené?
Maj. Chodoff: V posledných rokoch sme sa v Sýrii okrem iného zaoberali tým, ako predísť dodávaniu navádzacieho systému Hizballáhu z Iránu. Myslím, že pre ľudí je tu dôležité uvedomiť si, že Hizballáh je veľmi často ponímaný ako reprezentant Iránu, ale to nie je presné. Hizballáh je dcérskou spoločnosťou Iránskych revolučných gárd, tzv. „Jednotiek Quds“, je im celkom podriadený. Inými slovami, sú súčasťou veliteľskej hierarchie. Nepracujú nezávisle. A to je úplne odlišná situácia. Hamas je reprezentant. A Iránci sa dnes snažia dodávať Hizballáhu sofistikovanejší navádzací systém. Aby bolo jasné, elektronika použitá pre tieto navádzacie systémy je z hľadiska našich moderných štandardov jednoduchá… Napriek tomu, čokoľvek, čo by mohli urobiť preto, aby bol ich systém presnejší, znamená, že čoraz viac rakiet zasiahne zaľudnené oblasti namiesto toho, aby ich minuli. Nedokážu, povedzme, presne zasiahnuť konkrétnu budovu, ale dokážu vypáliť desiatky rakiet naraz a nasmerovať ich všetky na Haifu.
Parsons: Kde sú chemické závody, skladištia ropy…
Maj. Chodoff: Správne! Ale predovšetkým by boli milióny Izraelčanov vystavení neustálej hrozbe, trvajúcej možno nekonečné týždne.
Parsons: V posledných rokoch bol Hizballáh zaneprázdnený občianskou vojnou v Sýrii, snažiac sa pomôcť udržať pri moci Assadov režim, ktorý je priateľský voči nim aj Iránu. V snahe podporiť Assadov režim stratili mnoho vojska. V mnohých dedinách, ktoré vidíme za nami, museli pochovávať synov, ktorí bojovali v inej krajine. Zároveň tam však získali vojenské skúsenosti. Ako by ste vo všeobecnosti ohodnotil silu Hizballláhu po skúsenosti občianskej vojny v Sýrii?
Maj. Chodoff: Isto vyšli z danej skúsenosti silnejší. Získali obrovské množstvo bojových, operačných, veliteľských a kontrolných zručností. Posunuli sa od, nazval by som to, partizánskeho boja v roku 2006, samozrejme teroristickej organizácie, k dnešnej skutočnej armáde. Nie sú úplne vyzbrojenou armádou, nemajú tankové sily, ale sú už armádou. Sú organizovaní vo vojenských formáciách rôt, práporov, brigád, atď. Majú výcvik, zo strany Iránu, aj domácich. Sieť výcvikových základní je v Libanone oveľa väčšia ako bola v minulosti, rovnako sú tu prítomní aj iránski inštruktori. A počínajúc od osobných bojových zručností až k organizačnému veleniu a schopnostiam, posunuli sa ďaleko dopredu.
Parsons: Takže ich sila je už povážlivá. Videli sme, že už aj v roku 2006 bojovali s Izraelom veľmi urputne, nemyslíte?
Maj. Chodoff: Áno. Ale povedal by som, že v roku 2006 sme ich premohli takticky. Strategicky nám to až tak nešlo. Rozhodovanie vyššieho velenia bolo, budem veľkorysý a poviem… nebola to práve úspešná operácia. Avšak v teréne, takticky, sme ich porazili. Niežeby neboli dobrí, ale my sme boli neporovnateľne lepší. Odvtedy sa však značne zdokonalili.
Parsons: Napriek tomu, že existuje rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, ktorá hovorí o tom, že ich nikto nemôže znovu vyzbrojiť?
Maj. Chodoff: V tomto prípade nie sú rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN hodné ani papiera, na ktorom sú vytlačené.
Parsons: Majú v súčasnosti v Libanone továrne na výrobu rakiet?
Maj. Chodoff: Továrne majú, ale väčšinu materiálu dostávajú priamo z Iránu. My si musíme vybrať a rozhodnúť sa, po ktorých dodávkach pôjdeme. Všetko zastaviť nedokážeme. A tak silnejú. Menej by som sa však zaoberal v tomto momente počtom rakiet. Inými slovami, ako som povedal skôr, 250,000 rakiet – trochu viac, trochu menej – nie je v skutočnosti problém. Ale ich súčasné bojové zručnosti, ich schopnosť využívať taktiku boja a zbraní sa výrazne zvýšila. A to znamená, že keď sa im budeme musieť postaviť – a otázka znie kedy, nie či vôbec – budeme pravdepodobne bojovať proti najvyspelejšej pozemnej sile, proti akej sme kedy bojovali v našich dejinách, v rámci celého regiónu.
Parsons: Chápem to tak, že táto stratégia využívania rakiet proti civilnému centru Izraela, prišla z Iránsko-Irackej vojny v 80.rokoch. Približne do roku 2000 Izrael takýmto útokom nečelil. Irak strávil osem rokov odpaľovaním rakiet Scud na Irán. V Teheráne ste mohli žiť roky so strachom z týchto rakiet. A Irán sa tak z prvej ruky naučil, akou hroznou zbraňou to môže byť. Danú stratégiu momentálne obrátili smerom na Izrael.
Maj. Chodoff: Musíme ísť ešte hlbšie do minulosti. Organizácia za oslobodenie Palestíny odpaľovala rakety z Libanonu na Izrael už v 70.rokoch. Boli to kaťuše, typ rakety oficiálne vyrobený Ruskom za 2. svetovej vojny. A sú to veľmi efektívne vojenské zbrane vo veľkých množstvách… v zmysle, že môžete niekde sedieť a odpaľovať rakety, a nikto sa Vás prakticky nemôže dotknúť, jedine ak by sa dostal priamo k Vám. Ďalšou obrovskou výhodou rakety je to, že raketa sama o sebe je zbraň, na rozdiel od delostrelectva… Zakaždým, keď ju odpaľujete, odpaľujete zbraň spolu s muníciou, nezostane nič, čo by bolo možné zasiahnuť a zničiť. Môžete zneškodniť raketový spúšťač (raketový komplet), ale tie sú smiešne lacné a jednoduché na zhotovenie. A rakety sú lacné tiež.
Parsons: Takže Irán roky investuje bilióny dolárov do Hizballáhu, uskutočňuje nábory a výcvik tejto odnože svojich vlastných vojenských síl, dáva im stovky tisíc rakiet. To je neskutočné plytvanie. A pritom nechávajú Libanon doslova vykrvácať. Libanon je v úplnom ekonomickom kolapse… Prečo je Irán tak zaujatý myšlienkou zničenia Izraela?
Maj. Chodoff: Musíme sa vrátiť späť k Ajatoláhovi Chomejnímu, ktorý mimochodom založil Hizballáh. Hneď na začiatku revolúcie v roku 1979 Chomejní uviedol, že zničenie Izraela je primárnym zámerom Iránu. Ak by ste čítali jeho diela, hovorí sa v nich o vyhladení. Tento cieľ zakorenil ako ideológiu Iránu a Hizballáh je nábožensky totálne lojálny Chomejnímu a jeho odkazu… Takže zničenie Izraela nie je len taktika, je to základ ich existencie.
Parsons: Rakety Hizballáhu mali tiež zastrašiť Izrael, aby nezaútočil na jadrový program Iránu. Izrael musí kalkulovať, nakoľko vie, že po napadnutí iránskeho jadrového programu by pravdepodobne čelil aj závažnej raketovej vojne, správne?
Maj. Chodoff: Iste, je tu prítomný prvok zastrašenia, ale je čoraz menej významný. Inými slovami, iránsky jadrový program je existenciálnou hrozbou pre Izrael, keďže ako správne poznamenali Iránci, „Izrael je krajina jednej bomby.“ Mohli by odpáliť jadrovú zbraň nad Tel Avivom a to je veľmi reálna, existenciálna hrozba, ktorou sa Izrael musí zaoberať. Jedným z dôvodov, prečo sa tým nezaoberáme… prečo sa tomu snažíme vyhnúť čo najdlhšie, je práve odvetná hrozba prichádzajúca z Libanonu. Ale v určitom bode sa tieto dve krivky pretnú a my sa jednoducho budeme musieť vyrovnať s následkami.
