Jednou zo zvláštnosti posledných Vianoc je, že Chanuka tento rok časovo preklenula Vianoce a začiatok občianského roka, Nový rok 2025. V stredu 25. decembra, teda na Prvý sviatok vianočný, židovský svet zapaľoval prvú sviečku. A večer na Nový rok to bola ôsma, posledná sviačka na Chanukovom svietniku.

Článok bol iniciálne napísaný a publikovaný pre server nm.sk

Autor: Peter Švec, predseda ICEJ Slovensko, 3.1.2025

Od roku 1900 je to len piaty krát, keď táto udalosť z kalendára starších bratov kresťanov pripadla na čas Vianoc. Židia sa riadia lunárnym kalendárom a sviatok Chanuky pre nich začína západom slnka 24. dňa mesiaca Kislev. Preto je to pre nás, majúcich Gregoriánsky kalendár, vždy v iný deň.

Príbeh Chanuky začína v roku 167 pred Kristom, keď sa vládcom Seleukovskej ríše stal Antiochus IV. Epifanes. Sýrsko-grécka nadvláda znamenala pre židovský národ silný politický a nábožensky útlak. Grécky vládca Epifanes zavraždil veľkňaza Oniáša III., zakázal Tóru (päť Mojžišových kníh), svätenie soboty, či obriezku. A čo obzvlášť pobúrilo židov, znesvätil druhý Jeruzalemský Hospodinov chrám tým, že z neho urobil svätyňu boha Dia a na oltároch obetoval prasce.

Do čela odporu za napokon úspešné oslobodenie Izraela sa postavil Jehuda ha-Makabi z kňazského rodu Áronovcov. Zázrak, ktorý je jadrom oslavy Chanuky spočíval v tom, že v znesvätenom chráme našli zásobu neporušeného a na obradné účely vhodného oleja len na jeden deň. Oheň z neho však zázračne vydržal horieť osem dní. Čo bol práve čas nevyhnutný na výrobu rituálne čistého olivového oleja a jeho dovezenie z Galiley.

Chanuka je hebrejské slovo odvodené od slova zasvätiť. Práve opätovné zasvätenie Chrámu sa oslavuje počas Chanuky. Helenizácia oblasti ohrozovala praktizovanie viery v jedného Boha. Antiochos bol posadnutý snahou zničiť židovský národ. Početne malá skupina  Makabejcov viedla povstanie proti tomuto vládcovi a zažívala nečakané víťazstvo nad mocnými gréckymi silami. Napokon mohla Chrám očistiť a obnoviť jeho službu.

Záznam o tom nachádzame v apokryfe 2. knihy Makabejskej 10, 1-8: ,,Vedený Pánom, vydobyl Makabejský so svojimi mužmi naspäť chrám aj Jeruzalem. Zbúral oltáre pohanov na námestiach a aj ich posvätné nádvoria. Keď vyčistil svätyňu, prvýkrát po dvoch rokoch v nej obetovali, obnovili kadidlá, svetlá a predkladané chleby. Keď to dokončili, padli na tvár pred Hospodinom a modlili sa, aby na nich už viac nedopustil takú pohromu….”

Už v prvom storočí sa tento sviatok nazýval sviatkom svetiel. Takže príbeh o zázračnom oleji nemusí byť legendou, ako sa to v politicky korektnom prostredí vníma.

Sviatok zasvätenia chrámu

Chanuka nie je „Pánovým sviatkom“, ktorý by bol výslovne prikázaný, napísal vo svojej eseji k tomuto sviatku Jürgen Bühler, prezident Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ), ktoré združuje kresťanov rôznych denominácií z viacv ako 90 štátov sveta. “Udalosti sa totiž odohrali približne 200 rokov po napísaní poslednej knihy Starej zmluvy – Tanachu (to znamená po uzavretí hebrejského kánonu, čo bolo okolo roku 430 pred Kristom).

Napriek tomu ju stále môžeme označiť za biblický sviatok, pretože udalosti okolo Chanuky presne predpovedal prorok Daniel (8. a 11. kapitola) približne 500 rokov predtým, ako sa stali,” dodáva Bühler, pôvodom Nemec, ktorý so svojou manželkou Vesnou so slovenskými koreňmi už takmer 20 rokov žije v Jeruzaleme. Vo 8. kapitole anjel Gabriel opísal prorokovi Danielovi prichádzajúcu ohavnosť kráľa, ktorý zastaví obety a znesvätí svätyňu.

V Novej zmluve je zmienený ako „sviatok zasvätenia“ Chrámu. (Ján 10/22) “V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. 23 Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí”. Albert Whalley v knihe .“The Red Letter Days Of Israel“ s odvolaním sa na Evanjelium podľa Jána vysvetľuje, že ranní kresťania oslavovali narodenie Pána Ježiša práve v čase Chanuky. Narodil sa vtedy? Vylúčené to nie je. 

V akejsi praktickej rovine možno podľa Susan Michael, Národnej riaditeľky ICEJ v USA povedať, že “nebyť Chanuky, Vianoce by možno ani neboli”. Udalosti, ktoré si týmto sviatkom pripomíname pripravili cestu pre narodenie Ježiša. Skutočnosť, že Ježiš slávil Chanuku, by mala kresťanov dostatočne zaujímať, aby preskúmali význam tohto sviatku pre svoju vieru.

Tento príbeh a archeologické nálezy, ktoré ho potvrdzujú, poskytujú ďalší dôkaz o existencii Jeruzalemského chrámu. Zatiaľ čo novodobí nepriatelia Izraela sa pokúšajú prepisovať históriu popieraním toho, že Chrám v Jeruzaleme existoval, príbeh Chanuky nadobúda nový význam. Je to príležitosť pripomínať si Božiu vernosť. Keby sa Antiochovi podarilo vyhladiť izraelský národ, neexistovala by židovská žena menom Mária, ktorá by sa stala matkou Ježiša Krista.

Neexistoval by ani chrám, v ktorom by sa začal vianočný príbeh. Evanjelista Lukáš začína príbeh narodenia v chráme anjelom, ktorý oznamuje kňazovi Zachariášovi, že jeho žena porodí Jána Krstiteľa. Nie je náhoda, že Boh sa rozhodol začať vianočný príbeh v Chráme, ktorý bol srdcom židovského života a viery. Sviatok, o ktorom je reč sa časovo odohráva na prelome Starej a Novej zmluvy a svojim obsahom ukazuje na robusnú kontinuitu a židovské korene kresťanstva.

Viac je toho, čo nás so židmi spája, ako rozdeľuje

Ale Chanuka nie sú židovské Vianoce. A Vianoce nie sú kresťanskou Chanukou. Oba sviatky sú rozdielne, len časť obsahu sa vzájomne dopĺňa a viaceré symboly sú spoločné. Tým najčastejším je svetlo. Chanuke sa priamo hovorí, že sú sviatkom svetiel. Pre Vianoce je tiež charakteristické svetlo, svetielka, plamienky sviec a podobne.

Chanuka rozptýlila temnotu sveta zla, vytvoreného pohanmi, ktorí nenávideli Boha a chceli vnútiť ich bezbožné cesty Izraelu a židom, píše v útlej brožúrke “Chanuka” Clarence H. Wagner jr. To, čo rozptýlilo temnotu je symbolizované malým svetlom v lampe, ktoré Boh držal zapálené osem dní. Tento zázrak inšpiroval a podnietil ľudí dokončiť, čo Júda makabejský začal.

Vianoce oslavujú udalosť, keď Boh poslal svojho syna na svet ako svetlo, ktoré rozptýlilo veľkú temnotu na celom svete. ”Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.”

Písmo použáva termíny “svetlo a tma” na prirovnanie “dobra a zla”. Biblicky sa boj odohráva v dvoch rovinách – fyzickej a duchovnej. Potrebujeme duchovné rozoznanie Makabejského a dovahu stáť pevne v našom odpore voči svetskej snahe riediť našu vieru a priaktizovať ju. Ak sme verní, Božie svetlo bude svistiť cez každého z nás, aby rozptýlilo tmu, ktorá je vo svte okolo nás.  

Olej, ako sprievodná esencia príbehu má jedinečnú vlastnosť. Odmieta sa zmiešať s ostatnými tekutinami. Nestráca svoju identitu tak ako ostatné tekutiny, keď sa zmiešajú s vodou. Svet gréckej filozófie neverí v zázraky a na prvé miesto kladie človeka (“jesť, piť a byť šťastný – pretože zajtra sa pominieme”). Židia a kresťania veria na zázraky a úctu aj poklonu si zaslúži len Boh.

A čo je z toho najdôležitejšie?

Ako v závere pripomína Jürgen Bühler, Kniha Machabejcov hovorí, že keď Antiochus prišiel do Jeruzalema, jeho hlavným cieľom boli tri veci: znesvätil oltár, menoru (svietnik) a stôl s chlebmi v chráme. Menora hovorí o prorockom svedectve Cirkvi v temných časoch. Neskracujme svoje vyznanie, ale stojme pevne na Božom slove. Potrebným olejom pre svetlo menory je Duch Svätý, ktorého Boh sľubuje dať zadarmo tým, ktorí ho hľadajú.

Stôl chlebov hovorí o našom spoločenstve a jednote s Bohom a s našimi spolubratmi a sestrami. Kniha Hebrejom nás povzbudzuje, aby sme „neopúšťali zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku“ (Hebr 10, 25). Oltár je náš modlitbový život. Daniel aj Zjavenie hovoria o človeku bezprávia, ktorý sa zameriava na „pravidelnú obetu“. Najsilnejším liekom na časy, v ktorých žijeme, je posilniť naše „modlitebné svaly“.

Chanuka je aj o opätovnom zasvätení týchto pilierov nášho duchovného života. Nechajte sa povzbudiť a vstúpte do nového roka s veľkým odhodlaním stáť vo viere v týchto náročných časoch, v ktorých teraz žijeme. Rozhodnite sa obnoviť svoj oltár, mať olej vo svojom svietniku a neopúšťať spoločenstvo svätých, hovorí Bühler.